Sebapoznanie je beh na dlhé trate. Na každom úseku na nás čakajú výzvy či príležitosti, ktoré môžeme využiť vo svoj prospech, ale aj nemusíme. Je iba na nás, čo urobíme. Čo nevieme ovplyvniť, je to, aké deti sa nám narodia. Narodia sa nám totiž presne také, aké potrebujeme pre náš osobný rozvoj. Pýtate sa, ako je to možné? Práve v tomto článku vám poviem, prečo sú pre nás naše deti obrovskou príležitosťou na to, aby sme sa posunuli o krok vyššie na svojom rebríčku osobného rozvoja.

Ako to teda môže vyzerať v praxi? Moja cesta sebapoznania prišla v podobe druhorodenej dcéry. Od malička trpela na atopický ekzém, ku ktorému sa pridávali aj rôzne ďalšie diagnózy (salmonela, histamínová intolerancia, zápal kĺbu atď.). Vždy som hľadala spôsoby, ako jej pomôcť (knihy, internet, metóda pokus – omyl). Podstatné je, že som to brala ako výzvu a príležitosť. Mohla som sa postaviť do pozície obete, ale neurobila som to. Vďaka tejto životnej lekcii som sa naučila:

1. Veľa o ošetrovaní kože, psychosomatike dieťaťa, navštívila som rôzne semináre so zdravotnou tematikou a testovala som to v praxi. 
2. Ako nájsť rovnováhu v živote s dvoma malými deťmi.
3. Ako zmeniť uhol pohľadu na životné skúšky, ktoré mi život dal.

Ad 1. Veľa o ošetrovaní kože, psychosomatike dieťaťa, navštívila som rôzne semináre so zdravotnou tematikou a testovala som to v praxi. 

Išlo o sebapoznanie v rámci toho, kde sú moje hranice, čo všetko som sa schopná naučiť, dokázať a urobiť, aby som sa dostala  do cieľa. V mojom prípade to bolo zdravie dcéry. Na začiatku bol chaos v hlave, v domácnosti a tiež nevedomosť. Pretože som nemala odkiaľ vedieť, čo robiť a ako. Čo mi pomáhalo vytrvať na tejto ceste? Vôľa a viera. Vôľa a vízia toho, ako by to mohlo vyzerať. Nasledovali dni, noci samoštúdia, hľadania pomoci medzi rôznymi odborníkmi a odborníčkami. Informácií bolo veľa a nadmerný tlak v hlave sa stupňoval. Vtedy prišla na rad moja systematickosť. Vybrať si jednu z oblastí a ísť krok po kroku. Vytrvalo, pomaly a systematicky. Táto lekcia mi dala do života veľa a prostredníctvom dcéry som spoznala samu seba.

Ad 2. Ako nájsť rovnováhu v živote s dvoma malými deťmi.

Najlepších učiteľov máme vždy pod nosom. Sú to naši najbližší. Netreba chodiť 1000 km do zahraničia alebo na samotu. I keď aj to má svoje čaro a môže to pomôcť vo chvíľach, keď neviete, čo so sebou alebo kto ste. 

V prípade, že máte 2 malé deti narodené krátko po sebe, vám neostáva veľa času na seba. A preto o zachovaní rovnováhy nemôže byť ani reč. 

Ale… čo s tým? V prvom rade je dôležité nemať očakávania a nenosiť si v hlave ideály o tom, ako by to mohlo byť alebo ako by to malo vyzerať. Neporovnávať sa s inou mamičkou, ktorá to má tak či onak. Pretože nikdy neviete, kto všetko jej pomáha s domácimi prácami, s deťmi a akého má muža. Vychádzajte zo svojej osobnej skúsenosti a nastavenia. A „hrajte s kartami“, ktoré boli rozdané vám. 

Ako teda nájsť rovnováhu, keď si vašu pozornosť pýtajú deti, domácnosť a rodina?

Najprv je potrebné si pripustiť, že toto nie je naveky. Že to je obdobie, ktoré prejde, a deti budú staršie. Častý dôvod žien, prečo si nevedia užiť tento čas, je prílišný tlak na seba. Perfekcionizmus, vypĺňanie programu celej rodine vrátane uprataného domu. Je toho naozaj dosť. Pozícia, ktorá zahŕňa dobrú časovú organizáciu, projektový manažment, upratovačku, kuchárku, doktorku, vychovávateľku atď.

A preto – dovoľte si len tak byť (aj keď len 10 minút denne). Bez výčitiek, že nič nerobíte, ale „len tak“ sedíte. Dovoľte si ísť na kávu s kamarátkou alebo na seminár. Pretože aj svoju intelektuálnu stránku je potrebné pri plienkach troška živiť . Okrem toho, že sa odkloníte od svojho stereotypu, stretnete tam nových zaujímavých ľudí a hneď vám bude lepšie.

Často je to práve stereotyp, ktorý nám – ženám – nedá spať. A kto iný nám môže spríjemniť vzácny čas, keď nie my samy? Áno, ste unavené a potrebujete dospať všetky prebdené noci. Okej, tak ich dospite, choďte spať skôr, aby ste boli na druhý deň čerstvejšie. A na druhý deň napíšte kamarátke a dohodnite sa na stretnutí (nie o týždeň, o dva, ale tento týždeň). 

Ad 3. Ako zmeniť uhol pohľadu na životné skúšky, ktoré mi život dal.

Vďaka lekcii, ktorú som dostala kvôli svojej dcére, ma život nasmeroval na cestu, po ktorej mám ísť. Moje životné číslo je 7 (životné číslo sa vypočíta z dátumu narodenia a určuje nám našu cestu, ktorou máme v živote ísť. Číslo 7 je liečiteľ, ale aj poskytovateľ služieb druhým na základe vlastných skúseností). Skúsenosti, ktoré som doteraz nazbierala, môžem odovzdať ďalej. Nielen prostredníctvom konzultácií, ale aj e-knihy, ktorú som vytvorila.

Vďaka dátumu narodenia, ale aj našim blízkym, ktorí nám vstupujú do života, pomáham  ženám pozrieť sa na ich vlastné životné lekcie z nadhľadu a spoločne hľadáme odpoveď na ich „prečo“. Vždy je potrebné začať od seba, ale práve vďaka svojmu okoliu rastieme. 

Prostredníctvom seba môžeme pomôcť aj druhým. Tak ako som ja dostala príležitosť prostredníctvom svojej dcéry. 

Chcete poznať aj vy svoju životnú cestu a mať rovnováhu v živote? Na spoločnom sedení nájdeme odpovede na vaše otázky „prečo“. 

Autor: Ľubica Farkasová