Viete o tom, že všetky deti sa rodia s miliardami neurónov v mozgu? A tiež to, že len veľmi málo z nich je skutočne prepojených? Pre lepšie pochopenie si to však poďme radšej vysvetliť. 

Predstavte si, že každý z neurónov je telefón, ktorý vyzváňa, avšak len veľmi málo z nich je zodvihnutých. A tu prichádzate na rad vy, rodičia, ako operátori. A čo je vlastne vašou úlohou? Vašou úlohou ako operátorov je zabezpečiť, aby mozgom dieťaťa signály prechádzali a následne vytvárali čo najviac spojení. Práve preto je dôležité, aby ste dieťatku poskytovali veľa opakujúcich sa zážitkov, najmä tých pozitívnych.

Kedy vieme toto všetko podporiť čo najviac? No práve v období prvých troch rokov dieťatka. Toto obdobie mnoho odborníkov a odborníčok dokonca nazýva kritickým obdobím pre vývoj detského mozgu, keďže v ňom dochádza k vytváraniu množstva nervových dráh a tie majú za úlohu prijímať nové informácie z nového prostredia. Zároveň však reagujú aj na to, koľko lásky dieťatko dostáva. Ak skrátka v tomto období dochádza k deprivácii, teda k zanedbávaniu, môže to mať za následok rôzne problémy, a to nielen v oblasti kognitívnych funkcií, ale aj v rámci emocionálneho vývinu, a často sa k tomu pridružia aj problémy s fyzickým zdravím.

Mnoho odborníkov a odborníčok si preto dalo za cieľ zmeniť prístup rodičov vo vnímaní raného vývoja detí. Aj my v Baby Balance sa snažíme vzdelávať vás rodičov, aby ste čo najviac vnímali potrebu venovať sa dieťatku v tomto období. Napokon to potvrdzujú už aj mnohé výskumy v oblasti neurovedy. 

Prečo je to tak a čo všetko sa s mozgom v prvých rokoch deje?

Keď sa dieťatko narodí, je plne závislé od osoby, ktorá mu poskytuje starostlivosť. Zdá sa nám úplne bezmocné, avšak pravdou je, že mozog dieťatka sa začína vyvíjať úžasným tempom. Postupom času, ako dieťatko rastie, sa z neho stáva nezávislá bytosť, začínajúca komunikovať, tancovať, spievať, kresliť, behať a často nás zabáva aj rôznymi príbehmi, ktoré sa v jeho hlavičke začnú tvoriť. V skutočnosti mozog dieťatka v prvom roku života vytvorí každú sekundu viac ako 1 milión nových nervových spojení (synapsií), čo je viac ako v ktoromkoľvek inom období života. To znamená, že mozog dieťatka je v prvých rokoch života najflexibilnejší a najviac pripravený na učenie.

V prvých rokoch života sa s mozgom deje naozaj veľa zaujímavých vecí, ako napríklad:

• V prvom roku života sa mozog dieťatka zdvojnásobí.
• Mozog narastie do 3 rokov približne na 80 % veľkosti mozgu dospelého človeka.
• Vo veku 2 – 3 rokov má mozog až dvakrát viac synapsií ako v dospelosti.
• Po 3. roku života sa tieto mozgové prepojenia začnú pomaly redukovať – proces sa nazýva odborným termínom „eliminácia synapsií“ alebo „use it or loose it“. Sú to práve skúsenosti, ktoré rozhodujú o tom, ktoré spojenia sa zachovajú a ktoré zaniknú. Deje sa to preto, aby bol mozog efektívnejší. Eliminácia synapsií je potom príznačná aj napríklad v období puberty.
• Vo veku cca 5 rokov je mozog dieťaťa dokončený na cca 90 %.

Samozrejme, ako pri všetkom, tak aj v tomto prípade je raný vývoj mozgu silne ovplyvnený genetikou. Avšak gény nedokážu všetko.  Mozog dieťatka sa počas vývinu prispôsobuje a dolaďuje. Toto všetko sa deje na základe informácií získavaných z prostredia, v ktorom sa dieťatko nachádza. Každý jeden podnet, ktorý k dieťatku prichádza, stimuluje jeho nervovú aktivitu. Či už je to spev, hlasné rozprávanie alebo čítanie knihy, v každom tomto momente sa vytvárajú synapsie a opakovaním týchto činností sú synapsie stále silnejšie. 

Všímajte si senzitívne obdobia

Túto teóriu významu prvých troch rokov v živote dieťatka podporili aj poznatky z neurovedy, ktorá sa viac začala zaujímať o senzitívne obdobia. V tomto období sú mozog a správanie náchylnejšie na zmeny dejúce sa v prostredí, v ktorom sa dieťatko nachádza. Keď si budete dieťatko v tomto období všímať viac, zistíte, že sa začína zaujímať o veci, ktoré ho predtým nezaujímali. Je to akési „okno“, v ktorom má dieťatko zvýšenú citlivosť na určité podnety nachádzajúce sa v jeho okolí. A čo je úžasné – v tomto okne sa dokáže určitú znalosť naučiť oveľa rýchlejšie. Rolu tam totižto zohráva aj jeho vnútorná motivácia, že to chce robiť samo a má o danú aktivitu prirodzený záujem – napríklad chce samo jesť, odložiť si hračku, vyzliekať sa/obliekať sa a pod. Senzitívne obdobie môžeme pozorovať v rôznych oblastiach – od pohybu, poriadku cez reč, jazyk, sociálne zručnosti a mnoho ďalších. 

Bezpečné prostredie = základ na dosiahnutie úspechu

Optimálny vývoj dieťatka je založený najmä na pocite bezpečia, istoty a lásky. 

Samotný mozog dieťatka sa najlepšie vyvíja v prostredí, kde nedochádza k zanedbávaniu a prílišným stresovým situáciám. Nadmerné vylučovanie kortizolu – stresového hormónu – má za následok, že mozog sa nemusí vyvíjať tak, ako by bolo správne, a jeho reakcie budú neprimerané.

Preto je do 3 rokov veľmi dôležité poskytnúť dieťatku:

• Citlivé a láskyplné rodičovstvo – zdravé a emočne výživné vzťahy počas prvých troch rokov života vytvárajú základ pre celoživotné pocity pohody, zdravia a výrazne ovplyvňujú vývoj mozgu a sociálno-emocionálne a kognitívne zručnosti. Dôležité je, aby rodičia vedeli pochopiť potrebu dieťatka a vhodne na ňu zareagovať. Práve to pomáha chrániť mozog pred stresom a nadmerným vylučovaním stresového hormónu kortizolu. Samozrejme, niekedy je takmer nemožné zistiť, čo dieťatko v danom momente chce, avšak už len to, že naň zareagujete a ste pri ňom, pomáha k vytváraniu kvalitnej a bezpečnej vzťahovej väzby.
• Správna výživa – pre mozog je správna výživa veľmi dôležitá. Ak má dieťatko nedostatočný prísun kalórií, bielkovín a vitamínov, odráža sa to nielen na fyzickom vzraste, ale aj na mentálnom zdraví. Bolo zistené, že v dôsledku podvýživy sú mozgy takýchto detí menšie, čo môže mať za následok trvalé poruchy správania a kognitívnych funkcií vrátane pomalšieho vývoja jazyka a jemnej motoriky.
• Hra – povedzme si to tak, ako to je – hra je pre rozvoj mozgu dieťatka nevyhnutná. Vďaka hre deti skúmajú svet, ktorý ich obklopuje, testujú, ako veci fungujú, precvičujú si zručnosti a neskôr fungujú v zmenšenom svete nás dospelých. 
• Čítanie – možno si hovoríte, aký má význam čítať malému dieťatku, ktoré ešte ničomu nerozumie. No má! A veľký.  S každým slovom, ktoré vychádza z vašich úst, si dieťatko dopĺňa v mozgu bohatú sieť slov, ktoré sú základnou stavebnou jednotkou pre jazyk. Zároveň sa posilňuje puto rodič – dieťa. Čítanie má obrovský vplyv na bohatú slovnú zásobu v neskoršom veku. Podporuje aj emocionálny vývoj, pretože pri čítaní prežívame rôzne emócie, počujeme rôzne zvuky a vidíme množstvo výrazov v tvári osoby, ktorá nám číta.
• Spánok – určite si pamätáte, ako aj vám rodičia neustále hovorili, že ak nebudete spať, nevyrastiete.  A mali pravdu. Spánok podporuje nielen fyzický rast, ale aj rast mozgu. Počas spánku sa v mozgu deje množstvo procesov a dieťatko spracováva množstvo zážitkov, ktoré počas dňa zažilo. Navyše správne spánkové návyky vytvárajú dobrý predpoklad na dobrý spánok a vývoj mozgu aj v neskoršom veku. Napríklad jedna štúdia v časopise Journal of Epidemiology and Community Health zistila, že zlý spánkový režim a nedostatok spánku, a to najmä vo veku 3 rokov, môže mať za následok horšie výsledky vo veku 7 rokov, napríklad v čítaní, v matematike a priestorovom vnímaní.

A ešte pár slov na záver. Aj keď sa v prvých troch rokoch dieťatka vyvíja skutočne veľká časť mozgu, neznamená to, že sfúknutím troch sviečok na torte sa celý tento proces zastaví.  

Oblasti mozgu, ktoré sú zodpovedné za sociálne, emocionálne a kognitívne schopnosti, sa v skutočnosti vyvíjajú aj v období dospievania a ranej dospelosti. Preto na to nezabúdajte a neustále pracujte na rozvoji svojho dieťatka a na vytváraní láskyplných a bezpečných vzťahových väzieb vo svojej rodine. 

Autor: DANKA MICHALICOVÁ