Henry Wadsworth Longfellow raz povedal, že hudba je univerzálnym jazykom ľudstva. Prostredníctvom nej vieme vyjadriť rôzne emócie a ľudský mozog na ňu reaguje veľmi citlivo. Hudba nám spúšťa množstvo spomienok, situácií a zážitkov. Určite poznáte ten pocit, keď niekde začujete známu pesničku, vďaka ktorej prežijete daný okamih znova.

Aj to je jeden z dôkazov, aký obrovský vplyv má hudba na ľudský mozog. Jej účinky boli dokonca preukázané už v ranom detstve. Predstavte si, že dieťatko dokáže počuť prvé zvuky už okolo 17. týždňa. V posledných mesiacoch v brušku dokáže dieťatko dokonca rozpoznať hlas svojej matky. Ak sa dieťatku púšťa hudba už počas tehotenstva, pomáha to pri budovaní nervových prepojení, ktoré sa používajú na spracovávanie myšlienok a informácií.

Navyše bolo pomocou rôznych štúdií zistené, že ak bol deťom v brušku púšťaný konkrétny druh hudby a skladieb (odporúča sa najmä klasická hudba, uspávanky a príjemné melódie), reagovali na ne nielen po narodení, ale mali tento druh hudby veľmi rady aj neskôr. 

Po narodení sa dieťatko často po prvýkrát zoznamuje s hudbou prostredníctvom matkinho spevu. Už spievanie uspávanky má obrovský význam, pretože dieťatko je schopné upokojiť sa a spomalí sa tlkot jeho srdiečka. Hudba alebo spev majú byť jemné a relaxačné, aby vytvorili pokojnú atmosféru pred spánkom.

Ako dieťatko rastie, postupne reaguje na hudbu intenzívnejšie a dáva naň spätnú väzbu tým, že hýbe rukami, tlieska, poskakuje a usmieva sa. Neskôr začne spievať spolu s vami. A práve pri speve v tele prebieha množstvo procesov, ktoré sú preň veľmi prospešné. Vďaka spievaniu sa prehlbuje dýchanie, okysličuje mozog a celý organizmus, zlepšuje sa reč a koncentrácia.

Pri speve sa tiež aktivuje horný limbický systém, čo je časť mozgu, ktorá je zodpovedná za rozvoj empatie. 

Čo všetko hudba ovplyvňuje?

Aj keď sa môže zdať, že hudba nie je v živote človeka až taká dôležitá, ide o viac. Britský Inštitút pre mozog a kreativitu (BCI) začal v roku 2012 v spolupráci s Losangelskou filharmóniou a organizáciou HOLA (Heart of Los Angeles) päťročnú štúdiu s cieľom preskúmať vplyv výučby hudby na sociálny, emocionálny a kognitívny vývoj detí. Štúdia ukázala, že hudobná výučba urýchľuje dozrievanie sluchovej dráhy v mozgu a zvyšuje jej účinnosť. Ak je napríklad nejaká informácia spojená s hudbou, deti si ju dokážu ľahšie zapamätať. Hudba má okrem toho značný prínos pre:

• rozvoj jazykových schopností – hudba rozvíja ľavú hemisféru, ktorá spracováva reč
• rozvoj jemnej motoriky
• kreativitu
• rozvoj emócií
• zlepšenie sluchovej pozornosti
• zlepšenie učenia a pamäti
• zmierenie stresu
• posilnenie sociálnych väzieb cez spoločné počúvanie hudby
• priestorovú orientáciu, ktorá úzko súvisí s matematikou

Výskumy spojené s hudbou

Práve na vzťah medzi hudbou a priestorovou orientáciou sa zameral jeden veľmi zaujímavý výskum. Pôvodne výskum troch vedcov (Frances Rauscherovej, Gordona Shawa a Katherine Kyovej), ktorý uskutočnil v roku 1993, vychádzal zo záhadného javu nazývaného Mozartov efekt. Pri počúvaní Mozartovej hudby, konkrétne Mozartovej sonáty pre dva klavíry D dur, dochádzalo k zlepšovaniu priestorovej orientácie. Neskôr však tento výskum doplnila Frances Rauscherová aj o sledovanie potkanov, ktoré sa nachádzali v bludisku. Počas počúvania hudby od Mozarta sa schopnosť potkanov dostať sa z bludiska zlepšila. Potkany našli cestu oveľa rýchlejšie a robili oveľa menej chýb. Efekt sa prejavil dokonca aj v prípade, že potkany počúvali Mozarta ešte v tele matky. Niektorí vedci však tento výskum spochybňujú a tvrdia, že ide o mýtus, iní však naň nedajú dopustiť.

Rytmus a štýl hudby je dôležitý

Aby hudba pozitívne vplývala na mozog, musí mať správnu rytmiku. Rytmika je totiž prítomná počas celého nášho života, je všade okolo nás a v rytmoch fungujú všetky naše telesné systémy. V rytme bije naše srdce, v rytme prebieha aj naša chôdza, a ak vykonávame veci rytmicky, pozitívne to vplýva aj na náš mozog.

Ako príklad môžeme uviesť opäť výskum s myšami (pod vedením neurobiológa Schreckenberga a fyzika Birda, uskutočnený v roku 1987), keď bol jednej skupine myší v bludisku púšťaný disharmonický rockový rytmus bubnov. Ich schopnosť orientácie a nájdenia cieľa s jedlom bola s odstupom času značne zhoršená a mohol za to práve rytmus hudby, ktorú počúvali. Pre telo a mozog je preto optimálny štýl hudby, ktorý je relaxačný. Rovnako na ne pozitívne vplývajú aj zvuky prírody, spev vtákov či šum mora.

Preto aj my na hodinách Baby Balance zaraďujeme tému „hudba a hudobné nástroje“, hneď v úvode kurzu. Hudba je naozaj univerzálny nástroj, ktorý nám pomáha pri rozvoji nielen našich detí, ale aj nás dospelých. Je to úžasný spôsob relaxácie alebo zábavy. 

A ešte jedna zaujímavosť na záver – hudba ako jedna z mála činností dokáže aktivovať takmer celý mozog, doslova v ňom spúšťa ohňostroj reakcií, preto ju počúvajme tak často, ako sa len dá. 

Autor: DANKA MICHALICOVÁ